Varenie

Starkin jablčník …

Moja mama robila skvelé zákusky a koláče. Ani jedna nedeľa nemohla byť bez nich a tento zvyk som si z detstva priniesla aj do svojej domácnosti. Pečiem rada a často. Niekedy hľadám zaujímavé recepty na nete a skúšam niečo nové, inokedy lovím v starých a osvedčených receptoch, ktoré mi zostali po mame. Mnohé sú už zažltnuté, obchytané a sem tam aj poničené, ale vždy, keď si v nich listujem, pripomeniem si časy, keď som ako dieťa sedela s mamou za kuchynským stolom a spolu sme vyberali, čo ideme piecť. Tento týždeň som už robila dvakrát plnkové zákusky, pretože otec mal meniny, preto mi dnes prišlo na chuť niečo úplne obyčajné, bez ťažkých maslových plniek. Oprášila som jablčník, ktorý mama pekávala často a všetkým nám veľmi chutil. Príprava je nenáročná a pomerne rýchla, takže ak máte chuť, vyskúšajte…
JABLKOVÉ REZY:
Cesto: 400 g múky ( ja som dala hladkú a polohrubú v rovnakom pomere), 150 g masla, 130 g práškového cukru, 2 celé vajcia, 1PDP, 1VC. Všetko zmiesime na vláčne cesto, rozdelíme na polovicu. Jednu časť vyvaľkáme a prenesieme valčekom na plech vyložený pečiacim papierom. Cesto natrieme dobrým domácim marhuľovým džemom, navrstvíme plnku a valčekom prenesieme druhú vyvaľkanú časť cesta. Popicháme vidličkou a pečieme pri 180 stupňoch cca 30 minút. Ešte vlažný koláč posypeme práškovým cukrom.
Plnka: 6 veľkých jabĺk postrúhame, pridáme podľa chuti práškový cukor, škoricu a v rume namočené hrozienka. Navrstvíme na cesto.
Rezy sú najlepšie po pár hodinách odležania, chute sa prepoja a cesto krásne zvláčnie. Ak sa rozhodnete vyskúšať, prajem dobrú chuť k tejto našej rodinnej klasike …

Možno sa bude páčiť

4 komentáre

  • Odpovedať
    Livia
    12. marca 2018 o 21:43

    Pozdravujem pani Jarka
    Pravidelne sledujem vas blog, milujem vase komentare k vasim vyrobkom a samozrejme vzdy sa tesim aj na vase recepty, niektore som uz odskusala a mali uspech a tento jablcnik je uzasny, mnaaam aj moja rodina miluje tieto chutne a jednoduche kolace, uzasny relax pri chutnom domacom kolaciku a dobrej kavicke ☕️ … Nech sa dari a praca nech ide od ruky vam pre nase potesenie …

    • Jasmin
      Odpovedať
      Jasmin
      13. marca 2018 o 8:40

      Pekný deň prajem pani Lívia, som rada, že ste sa ozvala, už sme dosť dlho neboli v kontakte. Ďakujem za návštevu blogu, vždy ma poteší, keď niekto nájde u mňa inšpiráciu, alebo aj len chvíľku relaxu pri šálke kávy, veď aj ja rada zablúdim na rôzne blogy a trochu pooddychujem. Máte pravdu, tento recept je jednoduchý, ale chutný, odskúšaný rokmi, milovala som tento koláčik ako dieťa a presne tak isto aj moja dcéra, máme ho zafixovaný ako starkin jablčník, pretože ona ho často robievala. Doma väčšinou pečiem plnkové zákusky, pretože MM má tie najradšej, hoci ja ich veľmi nemusím. Ale z času na čas doprajem aj sebe a upečiem si takúto jednoduchú klasiku. Ešte raz pekný deň prajem pani Lívia a príjemný relax pri mojom blogu :). Jarka.

  • Odpovedať
    Helena Vajsová Helga 2
    18. marca 2018 o 18:08

    Dobrý deň.Ako som už aj vám písala,návšteva vášho blogu je pre mňa taký takmer denný rituál.Pred večerným vypnutim počítača kliknem na vaš blog či sa niečo nedeje.Jablčník poznám ,robila ho ešte moja mama a mne sa s ním spája taká milá vesela príhoda z detstva.Tento recept mala ako prvá teta,mamina sestra ktorá bývala na druhom konci dediny.Keďže mobili vtedy ešte neboli bola som vyslaná ísť pre recept k tete.Teta mi dala papier a ceruzku a diktovala.Keď som prišla domov mama spokojná že už má recept sa hneď pustila do pečenie.A zrazu na mňa vola že – a muka aka tam ide.A ja,že veď je napísané.A napísané bolo v skrátke muka h.Že môže byť hladka aj hruba to mi nedošlo.A tak som putovala na druhý koniec dediny znova. Pri každom pečeni jablčníka sme sa smiali .A muka aká? Pozdravujem.

    • Jasmin
      Odpovedať
      Jasmin
      18. marca 2018 o 19:50

      Dobrý večer Helenka, aj ja mám tieto “dedené” recepty rada preto, že sa ku nim viažu spomienky, aj na chvíle, keď sa pieklo, ale hlavne na blízkych ľudí, v tomto prípade na moju maminu. My s dcérou zasa veľmi radi spomíname na príhodu, ktorá je spojená s pečením – hoci iného koláča: dcéra mala asi tri roky a prišli sme na návštevu ku mame. Práve piekla nejaký koláč, ktorý mal ako základ piškótové cesto a na to mala ísť nejaká plnka. Mamina cesto upiekla, vyklopila si ho na pracovnú dosku a kým sa vychladilo, išla mi poukazovať do záhrady, aké nové kvety posadila. A keď sme sa vrátili nazad do kuchyne, stáli nám vlasy dupkom. Dcéra si prisunula stoličku k linke, vybrala si radielko, ktoré videla, že občas starká používala a tú piškótu jej krížom krážom pokrajála na cucky. A ešte bola aká hrdá, že pomohla pri pečení koláča.

Napíšte Komentár