Často si s MM spomíname na roky, keď boli deti ešte malé. Na rôzne veselé príhody s nimi, ale aj nehody, ktoré asi neobchádzajú žiadne deti. Rozbité kolená, oškreté lakte. Čítanie rozprávok na dobrú noc, ktoré si MM vždy upravoval podľa seba a skúšal tak deti, či ho počúvajú. Samozrejme, že ho hneď odhalili, veď červená čiapočka nechodila na motorke a kozliatka nezjedli vlka. Občas som mala dojem, že stavanie lega bolo väčšou zábavou pre MM než pre syna a tiež by sa dalo polemizovať o tom, pre koho z nich bolo zbieranie angličákov návykovejšie. Je zaujímavé, ako rokmi človek uchováva v pamäti rôzne milé detaily a aj keď sú deti už dospeláci, my v nich vždy vidíme tie malé deti …
Pre takéto detičky som robila aj trojicu anjelov spinkáčov, s vankúšikmi a menami. Aj my sme ako deti verili, že v spánku nás ochraňuje anjel strážny a je už na každom z nás, akú dá tomu svojmu anjelovi podobu. Pre niekoho je to mama alebo otec, pre iného bytosť s krídlami…
Žiadne Komentáre