Len čo vylezie zubaté slniečko, ťahá ma to vonku. Aj preto som radšej, keď prší, alebo je minimálne pod mrakom. Moja produktivita práce v dielni v takom počasí výrazne vzrastá. Akonáhle však vyjde slnko a ja položím nohu do záhrady, všetky predsavzatia typu – len na desať minút – sú zrazu v háji. Veď tu treba odštipnúť odkvitnuté kvety, tam poliať oleander, ktorý pije ako divý a aj nejaká burinka sa sem tam odvážila vykuknúť. A to nehovorím o tom, ak vyjdem von s fotoaparátom. No čo vám poviem – som taký záhradný závislák. Ale nemám z toho bolenie hlavy, rada venujem chvíle záhrade, pretože ona mi všetku starostlivosť vracia. Už dlhšiu dobu kvitnú hortenzie, spočiatku len anabely, teraz sa už pridávajú aj ostatné, takže o „podívaníčko“ je postarané. Zatiaľ sú síce ešte biele, ale už len pár dní a začnú meniť farbu. A to mám na nich rada – tú ich „chameleónsku zmenu“ od bielej, cez rôzne odtiene ružovej až k takmer bordovej u niektorých druhov na konci. Takže chodím po záhrade a vytešujem sa. Len nech to všetko rastie …
Žiadne Komentáre