Pri šití tejto dvojice sa mi v mysli vybavila stará čiernobiela fotografia spred desiatok rokov. Je na nej naša mamina a ja so sestrou pred malým kostolíkom, zrejme na nejakej slávnosti. Ja približne šesťročná, sestra trojročná. Obidve máme zalepené kolená – evidentne následky našich začiatkov bicyklovania, účesy a la rajnička – asi to bola vtedy móda, na tvárach blažený výraz a v rukách plastové vrtuľky, ktoré sa vo vetre krútili. K takýmto fotografiám sa stále rada vraciam, najmä s mojimi deťmi, pri ich prezeraní si zaspomíname na všetko možné a občas sa aj dobre nasmejeme. A hoci už uplynulo veľa času a vek nás obidvoch – mňa aj sestry sa začína číslicou päť, aspoň na chvíľu si pri fotografiách pripomenieme krásne chvíle detstva…
A prečo som si na toto všetko spomenula? Pretože tieto bábiky som šila pre dve sestričky, ktoré sú asi vekom podobné nám v čase, keď bola fotografia urobená. Verím, že im urobia radosť …
Predchádzajúci Článok
A je tu ...
Nasledujúci Článok
Veselá polička ...
2 komentáre
Anna Kainráthová
16. februára 2017 o 17:56…dievčatká moje sa na ne podobajú, veľmi som zvedavá na ich reakciu, keď ich dostanú na narodeniny! Vďaka sú krásne! Anna
Jasmin
16. februára 2017 o 20:55Anka ďakujem aj ja. Verím, že bábiky urobia radosť. Jarka.