Večera, ktorá je štedrá …

Štedrý deň je pre mňa najkrajší deň v roku – a určite nie som jediná. Tešia sa naň všetci, deti aj dospelí, má v sebe niečo tajomné a magické, čo mne osobne utkvelo v pamäti ešte z detských čias. Už trinásť rokov, odkedy umrela mamka, trávi s nami časť Vianoc aj otec a tak sú pre nás viacgeneračné. Zvyky a tradície sa iste v domácnostiach líšia, každý má to svoje, čo si rokmi osvojil, ale základ je spoločný. Z mojich detských čias si pamätám, že štedrý deň bol aj dňom pôstnym a až do večere sa nič nejedlo. To dnes už celkom nedodržiavame, ale stále sa snažíme vyhnúť sa v priebehu dňa mäsitým jedlám. K štedrej večeri si sadáme vždy o piatej spoločne všetci, ktorí sa doma zídeme. Pod obrus dávame mincu, aby sme v nadchádzajúcom roku netrpeli núdzou a zapálime sviečku. Večeru začíname modlitbou a poďakovaním za všetko, čo nám bolo dopriate v uplynulom roku. Potom dostane každý oblátku s medom a môže nasledovať večera. Varím vždy kapustnicu s hríbami, údeným mäsom a klobáskou, ako kedysi mama. K zemiakovému šalátu vyprážam tresku, kaprovi nejak nevieme prísť na chuť. A posledným chodom sú opekance s makom, ktoré si pečieme doma. Tento rok som robila aj vegetariánsku verziu pre Lucku – kyslú hríbovku bez údeného a vyprážanú brokolicu. No a na vianočnom stole nemôže chýbať niekoľko druhov sladkého a aj slaného pečiva, čerstvé a sušené ovocie. Toto je štedrovečerné menu, ktoré si pamätám z detstva a po celé roky ho pripravujem rovnako aj ja. Snažím sa pripraviť Vianoce tak, aby sa každý cítil príjemne a aby si ich deti, hoci sú už dospelé, pamätali a spomínali na ne s láskou – tak ako ja spomínam na tie moje…