… je pre mňa trochu iný než ostatné, aj keď je to len obyčajný pondelok. Môj vek sa od dnešného dňa dá vyjadriť dvomi bruchatými číslicami, ktoré sme v škole určite nemali v obľube. Či je to veľa, alebo málo – neviem. Viem však iste, že na päťdesiatpäť sa určite necítim. Možno je to mojimi bábikami, ktoré ma stále tak trochu vracajú do detstva, umožňujú mi pri ich tvorbe sa vlastne hrať a tým aj omladnúť. Je to iste aj vami, pretože vďaka vášmu záujmu môžem stále tvoriť a tešiť sa na každú novú dekoráciu, ktorá opustí moju dielňu. Je to aj vďaka MM, ktorý mi pomáha najmä s drevenými dekoráciami, so základnými prácami s drevom, ktoré by som ja zvládla len s ťažkosťami. Občas prídu aj slabšie chvíle, každodenná rutina prehluší radosť z tvorenia, ale vtedy sa snažím vyrobiť si niečo len tak pre radosť a nájsť zmysel v tom, čo robím. Dúfam, že sa mi to bude ešte dlhý čas dariť…
A hoci bol tento deň sviatočnejší než iné, strávila som ho pracovne. A pretože bol aj slnečný a pekný, presťahovala som sa s prácou z dielne na terasu, kde trávim čas najradšej. Dokončila som klasickú 65 cm anjelku v ružovošedej kombinácii a taktiež maxianjelku vysokú 100 cm. Pre porovnanie som ich posadila vedľa seba. Zajtra mám na pláne ďalšiu usmievavú bábiku s maľovanou tváričkou a na to sa už veľmi teším. Dúfam, že vyjde tak, ako si ju predstavujem …
Žiadne Komentáre