Zelený liek …

Každý z nás má občas horšie dni. Ani ja nie som výnimka. Keď sa všetkého nazbiera veľa a ja mám pocit, že ľudia si nevedia oceniť nič a všetko berú ako samozrejmosť, keď ma chytí smútok, vždy sa liečim v mojej záhrade. Kedysi som v nejakom článku čítala, že ľudia, ktorí sa venujú záhradkám, sú šťastnejší a vyrovnanejší. Už si nepamätám na vysvetlenie, prečo tomu tak je, ale u mňa to platí určite. Či už sa vŕtam v záhonoch, alebo len tak sedím na terase so šálkou kávy a pozorujem všetku tú zeleň okolo seba, určite to má na mňa pozitívny vplyv. Dnes sme pri raňajšej káve na terase zistili, že v korune japonskej vŕby si vtáčiky urobili hniezdo a vytešili sme sa tomu ako deti.  Spod tují večer po zotmení vylieza ježko a na kameňoch sa v slnku vyhrieva jašterička. Trochu bojazlivo a stále v strehu, po tom, ako jej pred nedávnom Dori odhryzla koniec chvosta a len v poslednej chvíli ju zachránil MM. Zavčas rána nás budia nielen vtáčiky svojím spevom, ale aj straky nepríjemným škrekotom, ale nehneváme sa na ne, pretože to všetko je NÁŠ kúsok prírody, ktorý máme radi…