Pomaličky, potichúčky …

… som sa prepracovala až ku závislosti na hortenziách. Všetko to začalo celkom nevinne dvomi hortenziami macrophyla, ktoré som pred nejakým časom zasadila do záhonov. Keďže však moja záhrada je z väčšej časti celý deň trápená slnkom, nedarilo sa im ktovieako. Dokúpila som si len štyri „anabelky“, osadila nimi jediný polotienistý kút v záhrade a zmierila som sa s tým, že moja záhrada proste nie je pre hortenzie to pravé orechové. Ale len do času, keď som našla na nete článok o hortenziách „paniculata“, ktoré pre svoj dobrý rast a bohaté kvitnutie priam vyžadujú slnečné polohy. A to bol začiatok hortenziového šialenstva v mojej záhrade. Minulý týždeň som ich len tak pre zaujímavosť zrátala a zistila som, že ich mám v celej záhrade zasadených tridsať. No a aby toho nebolo málo, dnes boli v ponuke hortenzie v Lidli a to som si nemohla nechať ujsť. Hneď ráno som naklusala a odchádzala som bohatšia o osem kúskov. Večer som už všetky posadila – bohužiaľ nejaké menej zaujímavé rastlinky museli zo záhonov von, aby im uvolnili miesto, ale ja sa už teraz teším na budúci rok, keď sa rozrastú a krásne zakvitnú. Takže moja zbierka momentálne stojí na čísle tridsaťosem. Uvidíme, či bude konečné, ale ako sa poznám, zrejme nie …