Síce znovu hmlisté, ako je v ostatnom čase pravidlom, ale to nevadí. Pri pohľade na celú tú paletu krásnych rôznych farieb v záhrade je svet hneď krajší. Rada začínam deň skoro, všetko mi potom ide lepšie a nie som ani taká unavená, ako keď vyspávam dlhšie. Síce je vstávanie do tmy už o niečo ťažšie, ale je to len prvotný pocit. Keď sa rozbehnem, idem ako na kľúčik, aj napriek piatim krížikom. Niekedy obdivujem svojho otca, že má v osemdesiatke ešte toľko síl a chuti do všetkého a pevne verím, že ten jeho entuziazmus a mladý duch je dedičný.
Včera som pracovala na dvoch anjelkách na želanie – celkom rovnakých, ale v odlišných farbách. A hoci včerajšok som začala návštevou zubára, čo teda u mňa je dôvod na stres a paniku, prebehlo to v pohode nad moje očakávania. Poobedné šitie už bolo v pokľude a anjelky ma naladili na príjemnejšiu vlnu…
Žiadne Komentáre