Občas nás život prefacká. Donúti nás spomaliť, zastaviť sa. Rozmýšľať, či skutočne má zmysel naháňať sa za niečím, čo sa nám zdá v tej chvíli veľmi dôležité. Ale stačí veľmi málo a zistíme, že to vlastne vôbec dôležité nie je. Zrazu máme na všetko dosť času, na oddych, na posedenie na terase, na prechádzku, na knihu. Nevadí burina v záhone, ani neumyté okná. Chceme len tráviť čas s tými, na ktorých nám záleží. Vážme si všetky chvíle, ktoré môžeme venovať našim najbližším. A verme, že tu budeme dostatočne dlho na to, aby sme im mohli dať všetku našu pozornosť a lásku…
Z mojej dielničky:
Žiadne Komentáre