Už som tu dávnejšie písala, že jeseň nepatrí medzi moje najobľúbenejšie ročné obdobia. Záhrady v tomto čase tak trochu upadajú, letničky a niektoré trvalky končia, počasie je väčšinou nevľúdne a sychravé a to už ani nehovorím o tom, že dni sú krátke a o piatej máme absolútnu tmu. A keď si predstavím, že pokiaľ sa znovu budem môcť realizovať v záhonoch, musím prečkať celú zimu, nie je to veľmi lákavá predstava. Krátim si tento čas aspoň plánovaním, čo na jar vylepšiť, fotím a pomaly zapĺňam môj poznámkový blok. No a keď už je záhrada úplne pustá a pokrytá snehom, prezerám si fotky pri šálke čaju a teším sa na jar.
Väčšinou sa s uprataním záhrady ponáhľam, ostrihám všetky trvalky a spracem črepníky už začiatkom novembra, alebo niekedy aj skôr. Tento rok nám ale počasie praje, je ešte stále relatívne teplo – veď si nepamätám, kedy som mala 13. novembra v oknách muškáty. A kvitnú nádherne, sú ešte krajšie ako cez horúce leto, pretože ich nemorduje úpek a horúčava a mne je ľúto ich zostrihať a odložiť. A tak čakám na prvé mrazíky, dovtedy nech robia parádu. Len dúfam, že nebudú na oknách ešte aj na štedrý deň.
Taktiež v záhonoch som nechala zatiaľ rozchodníky, hortenzie a tavoľníky. Aj keď už majú kvety suché, s okrasnými trávami robia svojimi farbami nádhernú paletu. Toto je asi prvá jeseň, keď sa mi záhrada páči aj napriek tomu, že už nie je tak rozkvitnutá, ako v lete. Kým ju zostrihám, ešte stále si ju užívam a ponúkam aj vám pár foto z jesennej predzáhradky …
Záhrada
Jeseň hýri farbami …
Predchádzajúci Článok
Koníkovo ...
Nasledujúci Článok
V tylových sukienkach ...
2 komentáre
Lucka
14. novembra 2017 o 11:01Tvoje najmenej oblubene rocne obdobie a moje najoblubenejsie 🙂 Tie nadherne farby a ako prirodaspomaluje a pomaly sa uklada na spanok… liek na dusu…
Jasmin
14. novembra 2017 o 14:17To máš pravdu, niekedy je to ako liek na dušu, ale to dlhé čakanie na jar na deprimuje. Vieš, že ja ožívam, keď sa môžem vŕtať v zemi :).