Dve sweethomky …

Tak a máme tu máj. Neskutočne rýchlo ubieha deň za dňom a my sme sa od Vianoc skokom presunuli cez Veľkú noc až k 1. máju. Ráno ma chytila taká mierna nostalgia za časmi, keď sme ako deti pochodovali spolu s otcom v podnikovom prvomájovom sprievode. Ani nie tak za tými sprievodmi, ako za atmosférou, ktorá k tomu patrila. V mestskom parku plno ľudí, vôňa všetkého možného zo stánkov s občerstvením a pre nás deti zážitok, ktorý vybočoval z vychodených každodenných koľají. Dnes nám už takého sprievody nehrozia, verím však, že ste nezabudli aspoň na prvomájový bozk pod rozkvitnutou čerešňou, aby ste po celý rok mali dostatok lásky. A ak máte čerešňu už odkvitnutú, nezúfajte. Aj to sa ráta. A ak nemáte nablízku žiadnu čerešňu, ani to nevadí. Hlavne, že máte niekoho, koho môžete pobozkať a tešiť sa z dnešného pekného dňa…
No a keďže počasie je dnes krásne, rozhodla som sa aj ja oddychovať vonku a šijací stroj nechať na pokoji. Akurát vám predstavím dve včera dokončené anjelky. Sú to moje obľúbené „sweethomky“. Prvú hnedú SH som ušila veľmi dávno – možno už aj päť rokov dozadu ako darček známym, ktorí sa práve sťahovali do nového domu. SH sa stala asi najviac frekventovanou anjelkou v mojom šití a odvtedy som ich urobila veľmi veľa. Tieto dve sú pre Ivku, chcela jednu v hnedej a jednu v marhuľovej farbe. Na srdiečkach je nápis „Ďakujem“, pretože pôjdu ako poďakovanie pre pani učiteľky…