Vianoce … Sviatky, ktoré mnohí z nás označujú ako najkrajšie v roku. Čas pokoja, pohody, radosti a šťastia. Čas, ktorý trávime v kruhu rodiny. Čas, kedy si pripomíname narodenie Ježiša, trochu sa v sebe stíšime, spomalíme. Tie moje tohtoročné majú trochu smutnú príchuť, pretože pred mesiacom nás navždy opustil môj drahý otec, ktorý bol pre mňa bezpečným prístavom a človekom, na ktorého som sa mohla vždy obrátiť, keď mi bolo ťažko. A hoci v poslednom období sa garde obrátilo – on potreboval pomoc a ja som sa starala o neho, už len jeho prítomnosť mi dávala akýsi pocit bezpečia, aj napriek tomu, že už potreboval opateru ako dieťa. A tak som už len v spomienkach mohla zájsť naspäť do svojho detstva, keď sme všetci spolu sadali ku vianočnému stolu, ozdobovali stromček, na 1. sviatok vianočný chodili na sánkovačku pod zámok. A až tieto Vianoce som si naplno uvedomila, že jediné a to najkrajšie, čo po človeku ostane, sú spomienky …
Žiadne Komentáre