… ale nestažujem sa. Mám rada, keď je môj deň vyplnený činnosťou od rána do večera. Cítim sa lepšie a mám dobrý pocit, že som „urobila nejaký osoh“. Táto čarovná formulka, ktorej autorom je – ako inak môj otec, sa už u nás udomácnila a často si jeden z druhého robíme žarty a pri stretnutí sa vítame otázkou “ robil si dnes nejaký osoh“? Darmo, otec je ešte stará škola, detstvo prežil v povojnových rokoch, keď každý člen domácnosti musel priložiť ruku k dielu, deti miesto do školy chodili pásť kravičky a preto sa na život pozerá inými očami ako my. A samozrejme, svoje robia aj gény. Tie naše „gibaľovské“ nám kážu stále na niečom pracovať, byť neustále v pohybe a navyše tá naša nešťastná poriadkumilovnosť. Toto som podedila po otcovi, takže sa s tým pasujem – niekedy viac a niekedy menej úspešne. Ale to som už vlastne odbočila od toho, čo som vám dnes chcela ukázať. Sú to dve anjelky na želanie, jedna červená v zásterke do kuchyne – šila som ju už mnohokrát a tak vám môže byť povedomá a ku nej anjelka v hnedej sukničke a madeirovom živôtiku. Obidve sú vysoké 65 cm a ak sa vám páčia, ušijem aj pre vás …
Žiadne Komentáre