Mám veľmi rada skoré rána v záhrade. O šiestej si s MM dáme kávu na terase a vychutnávame kľud a pokoj, ktorý o takejto skorej hodine ešte navôkol panuje. Počuť len spev vtákov a šum obrovských stromov, ktoré lemujú potok za nami. Pre mňa je to najkrajšia časť dňa, má v sebe čaro a energiu, z ktorej potom čerpám celý deň.
Dnes sme si ale kávu na terase odpustili, včera som do noci spracovávala hríby, takže aj vstávanie dnes bolo ťažké. Musím sa priznať, že nie som ten typický hubár, ktorý si sám nazbiera. V detstve som chodila na huby veľmi rada, s otcom sme prebrázdili okolité hory krížom krážom a vždy som sa na tieto naše výlety veľmi tešila. Dnes je ale strach zo stretnutia s medveďom silnejší než radosť z vlastnoručne nazbieraných húb a tak si každý rok kupujeme od známych, ktorí nám ich nazbierajú a prinesú rovno domov. Takže celé včerajšie poobedie sme strávili čistením a krájaním, jedna várka sa už suší na sieťach a ďalšie som večer podusila na cibuľke a nechala do rána vychladnúť. Ráno sme s MM už len naporcovali do dóz a v mrazničke budem mať kedykoľvek po ruke.
V záhrade stále niečo kvitne, nielen letničky v črepníkoch, ale aj na záhonoch sa zobúdzajú trvalky a kríky. Hortenzie anabely už prechádzajú zo zelenej farby kvetov na bielu, paniculaty sa stále len chystajú a zakladajú si púčiky, macrophyly niektoré začínajú kvitnúť a niektoré už odkvitli a stratili svoju peknú fialovomodrú farbu. Nádherný je plamienok, Jackmanii je osvedčený a jeho krásne modré kvety sú jedinečné. Túto jar som si kúpila aj viacero iných odrôd, zatiaľ mi ale nekvitnú, tak uvidíme, čo sa z nich vykľuje. Tavoľníky sa tiež striedajú v kvitnutí, bordové majú svoje najlepšie obdobie, biele už odkvitli. Tesne pred sú astilby a aj perovskie. Na tie sa už veľmi teším, pretože svojou modrou farbou záhradu vždy rozžiaria a s rozkvitnutými hortenziami a ružami budú jedinečné. Záhrada má proste vždy svoje čaro …
Žiadne Komentáre