Šiju, šiju si botičky
do sucha i do vodičky.
Sviť měsíčku, sviť,
ať mi šije niť.
No kto z nás by si nemapätal tieto krásne verše od Karla Jaromíra Erbena, ktoré sme v škole recitovali ako verklík a predstavovali si pri tom strašidelného vodníka, sediaceho na brehu jazera. Od tých čias sme trochu povyrástli, na vodníkov neveríme, ale mne sa tieto verše pripomínajú vždy, keď sedím do noci za šijacím strojom a cez okno ma pozoruje mesiac. Ako radi by sme niekedy znovu sadli do školských lavíc a žili si ten detský bezstarostný život, keď nás bola plná ulica, naháňali sme sa s loptou, skákali gumu, hrali guľôčky… Spomienky na detstvo nás sprevádzajú celý život. Všetky tie radosti, huncútstva, rozbité kolená, stavanie bunkrov, pečenie pieskových koláčov, naháňanie susedových mačiek – to všetko sú veci, na ktoré sa nezabúda. Často sa hovorí, že dnešné deti prežívajú svoje detstvo pri počítačoch, bez prírody a pohybu na čerstvom vzduchu. Možno je to tak trochu aj vizitka nás – večne zaneprázdnených rodičov. Mnohokrát je jednoduchšie nechať dieťa pri počítači, než si nájsť chvíľu a ísť niekam do prírody. Vyčítať si to, keď už sú deti dospelé, je bohužiaľ neskoro. Dajme im zavčasu možnosť a priestor na realizáciu ich predstáv, nájdime si čas, ktorý budeme tráviť iba s nimi. Umožnime im prežívať veselé a zmysluplné detstvo, aby aj oni mali na čo spomínať, až vyrastú, tak ako si radi spomíname my…
Ale naspäť k bábikám – aj tie napokon k detstvu patria. Päť víkendových anjelok, ktoré dúfam potešia svoje nové majiteľky. Ak sa Vám niektoré zapáčili, na objednávku rada ušijem …
2 komentáre
obuska
7. októbra 2015 o 21:54Jasminka moja milá, ani neobjednávam, ani nič – len Ťa po dlhočinanáskej dobe chcem pozdraviť a globálne pochváliť všetko, čo si od novembra 2012 vytvorila. Už týždeň sa kochám nad všetkými bábikami a anjelkami a doplnkami, aj do záhradky som nakukla – no a samozrejme skontrolovala naše Španielsko :-). Krásne, krásne a ešte raz krásne. Škoda, že nie si so mnou tu, v Ženeve, mala by si zákazníkov vyše hlavy – ale nemyslím si, že tvoje krásky nejdú na odbyt aj doma.
Priznám sa, že som v zápale pracovných zmien, sťahovaní z mesta do mesta a inej krajiny, a rodinných záležitostí pozabudla na tvoj blog, ale už som späť a chodiť budem častejšie. Som rada že sa Ti darí tvoriť krásky, ako tieto anjelské bytosti a prajem Ti veľa veľa zdravia. S tou Erbenovou básňou si ma dostala, včera som si pozrela Jakubiskove stvárnenie Kytice a Vodník je moja obľúbená.
Moc si Ťa objímam.
Ola
Jasmin
8. októbra 2015 o 0:07Ahoj Oli,
zdravím Ťa a som rada, že si dala o sebe opäť vedieť. Tá doba bola ozaj dlhá, nevedela som, čo sa stalo, keď si sa odmlčala. Niekedy nás život naháňa a nedá vydýchnuť ani na chvíľu.
Ja stále pracujem a vytešujem sa s mojimi bábikami. Máš pravdu, chvalabohu je o ne záujem a ja už pomaly pre šitie nemám na nič iné čas. Bohužiaľ aj ku knihám sa už dostanem v poslednej dobe menej ako zvyčajne – za čo sa veľmi hanbím. Budem to musieť čím skôr napraviť a znovu si vyhradiť čas na dobrú knihu. Ale na básne si ešte stále ukradnem nejakú chvíľu, keď mi je clivo. Poéziu som vždy milovala a keď mi bolo smutno, vždy som siahla po básňach, hlavne Smreka a Váleka. Ich básne sú úžasné, tak krásne, precítene opísali všetko, čo sa v človeku deje, že keď ich čítaš, máš pocit akoby to bolo práve o Tebe. Na Vianoce som od brata dostala výber z Jeseninovej poézie „Neodovzdaná lýra“, ešte stále som ju neprelúskala do konca, ale Jacquesa Préverta som si vychutnala.
Teším sa už na Vianoce, mali by prísť na sviatky domov deti, tak aspoň na nejaký krátky čas budeme znovu spolu. Oli, teším sa, že si opäť našla moju stránku a pozdravujem ešte raz Teba aj Tvoju rodinku. Jarka.