Šedomodrá …

Nemám rada ticho. Hneď ako ráno vstanem, zapínam rádio a vypínam, až keď idem spať. Proste musím mať stále nejakú zvukovú kulisu. Lucka kdesi vyčítala, že to robí človek, ktorý nevie vyjsť so svojím vnútorným ja a snaží sa prehlušiť nejaké vnútorné výčitky – no možno na tom aj niečo bude, ale skôr si myslím, že je to zvyk a samozrejme, keď som celý deň doma sama, žiada sa mi nejakého hlásku … Ráno vždy počúvam Juniora a Marcela, pretože vedia naladiť človeka na pozitívne vlnové dĺžky, aj keby vstával z postele ľavou nohou alebo hore zadkom. Aj dnes som sa pri nich ráno dobre zabavila a pri počúvaní dnešnej témy – skomoleniny – som si pospomínala na  hlášky a historky nášho starkého. Všetky sme už počuli stokrát a vieme ich naspamäť, ale on nám ich aj tak rozpráva vždy s takým zanietením, akoby to bolo prvý krát. Ale patrí to už k takému nášmu rodinnému folklóru a my sme vďační, že v osemdesiatke mu to ešte stále tak myslí …
Včera som začala pracovať na dvojici bábik v béžovohnedej farbe, dokončila som ružovošedú bábiku v klobúku s koníkom pre Soničku a aj sivomodrú anjelku, ktorá bola tak narýchlo mimo poradia a šedú zajačicu.  Dnes pokračujem na béžovohnedej dvojici, snáď sa mi podarí ju dokončiť. Stojace bábiky vyžadujú trochu viac času a ak chce človek všetko urobiť precízne, nedá sa s ničím ponáhľať. A nadôvažok čakám na balíček s topanočkami pre chlapca, dúfam, že čoskoro bude u mňa. Takže dnes zajačia slečna a šedomodrá baletka – ostatné sa mi snáď podarí pofotiť dnes …