Učiť sa na staré kolená hovoriť NIE je veľmi ťažké. Po prvé – ťažko to ide z úsť a po druhé, ľudia sú zvyknutí, že si všetko beriem na svoj chrbát. Bohužiaľ, časom to začnú zneužívať a napokon sa to dostane do štádia, keď mám chuť so všetkým praštiť, zbaliť si kufor a odísť na koniec sveta, kde nebudem o nikom ani chyrovať. V ostatnej dobe sa to pomaly zbieralo, kúsok ku kúsku, až som napokon potrebovala načerpať trochu pozitívnej energie a zresetovať. Som rada, že len na skok mám zámocký lesopark, kde utekám vždy, keď potrebujem vypnúť. Dnes skončil skôr v práci aj MM a tak sa pridal ku mne, aj prechádzka vo dvoch lepšie padne. Pozdravili sme zvieratká na gazdovskom dvore, ktorý v rámci lesoparku otvorili pred dvomi týždňami, nadýchali sa čerstvého vzduchu a svet sa zdá o maličký kúsok lepší. Príroda je proste kúzelník …
Žiadne Komentáre