Po dlhšom čase …

… som sa znovu pustila do koberčekov. Ani sa mi nechce veriť, že prvý som vypustila z mojej dielne pred piatimi rokmi. Bol takisto šedý s hviezdami, robila som ho pre seba a mala som z neho neskutočnú radosť. Za päť rokov ich odišlo k majiteľkám viac než dosť, či už s hviezdami, alebo so šablónovými nápismi. Po každej várke si dávam prestávku, aby som zabudla, ako som sa s nimi natrápila. Ono to totiž vypadá jednoducho, ale opak je pravdou. Pri maľovaní kobercov je potrebné veľmi veľa trpezlivosti. Používam farby na textil a rôzne šablóny, alebo si pri jednoduchých motívoch pomáham lepiacimi páskami. Sú to ručne tkané bavlnené koberce, preto sa farba musí nanášať veľmi opatrne a vo viacerých vrstvách. Jedna silná vrstva by sa v bavlne okamžite rozpila a výsledkom by bol znehodnotený koberček – mám ich pár takých doma. Z každej várky desiatich sa mi podarí jeden pokaziť. Rýchlosť určite nie je v tomto prípade na mieste. Taktiež šablóny nepriľnú k podkladu tak ako pri iných rovných povrchoch, pretože koberčeky sú akoby “ oblúčiky“ vedľa seba a preto treba postupovať veľmi opatrne viacerými vrstvami. Po úplnom zaschnutí farby ešte maľované plochy zafixujem teplom. Koberčeky sa môžu prať v pračke na teplote 40 stupňov, ja ich mám už päť rokov, periem ich ozaj často a ešte stále mi slúžia. Verím, že rovnako dobre budú slúžiť aj tieto svojim majiteľkám …