Zdá sa, že zavárací ošiaľ minulého týždňa už pominul a tak som sa pustila od včerajšieho dňa s chuťou do šitia. Aj počasie vonku mi praje, je krásne pod mrakom a vtedy sa najlepšie šije. Urobila som si moju obľúbenú čakankovú kávu a od skorého rána „poctivo zarezávam“ – povedané slovami môjho otca. Ohnivá „zrzka“ v bielom madeirovom pyžamku na želanie je hotová a už pracujem na cyklámenovej anjelke v zásterke. Len dúfam, že nevyjde slniečko – to by ma zasa lákalo do záhrady …
Predchádzajúci Článok
Zelená, biela ...
Nasledujúci Článok
Čas perovskií ...
Žiadne Komentáre