Už to pomaly budú tri týždne, ako som sa vrátila domov od detí zo Španielska, ale doteraz som si nenašla voľnú chvíľu na zorganizovanie fotiek. Je ich neúrekom a mám v nich – mierne povedané chaos. Zatriediť všetky bude asi nejaký ten čas trvať, takže dnes som urobila aspoň počiatočný krok.
Na návštevu u mojich detí som sa neskutočne tešila. Hlavne z dôvodu, že sa po dlhšej dobe opäť uvidíme a tiež som sa tešila na moje milované Španielsko. Dobrý pocit mi trochu kazil strach z letu – letela som aj tentokrát sama bez manžela, ale len čo som prišla na letisko, strach opadol a ja som si už iba užívala príjemný pocit z nadchádzajúcej dovolenky. Let prebehol nezvyčajne dobre, ak si odmyslím dvojhodinové čakanie v lietadle na povolenie na odlet – vraj nejaký štrajk francúzskych prepravcov. Potom už ale išlo všetko hladko, dokonca ani žiadne turbulencie. Po troch hodinách letu sa pod nami z oblakov vynorilo okolie Malagy a ja som znovu a naplno prepadla mojej španielskej eufórii.
Tentokrát som sa tešila aj na niečo nové, totiž Lucka sa medzičasom presťahovala a v jej novom byte som ešte nebola. A hoci Benahavis, kde ostal stále bývať syn je aj naďalej mojím favoritom, bola som veľmi milo prekvapená miestom, kam sa presťahovala Lucka. Domy sú obkolesené prírodou, oproti nej je lesík ako stvorený na prechádzky so psami. Dom stojí na kopci, z terasy je nádherný výhľad na celé okolie a večer na vysvietenú Marbellu. Bezprostredné okolie je krásne upravené, všade záplava udržiavanej zelene a všetko to dýcha neopakovateľnou atmosférou.
Na druhý deň sme si naplánovali doobedňajšiu prechádzku na pláži, počasie nám však veľmi neprialo. Fúkal poriadny vetrisko, oblaky nás naháňali celou cestou a more bolo poriadne nepokojné. Ale ani to nám nepokazilo dobrý pocit z toho, že si všetci traja spolu užívame dovolenkový čas. V poslednej chvíli sme ušli dažďu a po návrate domov sme si dali na terase teplý čajík…
Žiadne Komentáre