Veľmi sa teším zámockému parku, ktorý u nás pred dvomi rokmi sprístupnili verejnosti. Mám ho iba na skok od domu a snažím sa dať si krátku prechádzku tak často, ako len je to možné. Aj včera po výdatnom nedeľnom obede som vytiahla starkého do prírody a „mentálnu hmlu“ sme rozohnali dlhšou prechádzkou. A keďže tempo muselo byť primerané jeho osemdesiatimdvom rokom, ktoré už na svojom chrbáte nosí, prechádzka sa nám natiahla na celé popoludnie. Ale stála za to – príroda je v tomto období tak nádherná a farebná, že fotografiou to ani nie je možné zachytiť v plnej kráse. Ponúkam aspoň štipku z tej nádhery …
Žiadne Komentáre