Moje levanduľovo …

Niekto vôňu levandule miluje, iný nie. Ja patrím k tej prvej skupine. Nerobím z nej však voňavé vrecúška a nedávam ich do skríň. Levanduľu mám radšej na záhone, zakvitnutú, plnú bzučiacich včiel a strihať ju, keď je najkrajšia je mi ľúto. Takto sa z nej môžem tešiť dlhšie a nie iba ja, ale aj okoloidúci. Záhon som totiž vysadila pred domom a tak sa vôňou a pohľadom môže potešiť každý milovník levandule, ktorý okolo nášho domu prechádza. Stačí ju pohladiť a vôňa sa okamžite šíri vzduchom. Tento rok mi bohužiaľ vymrzli dve z troch ruží, ktoré som mala v strede záhona zasadené a ja ešte stále váham, či dosadiť znovu ruže, alebo ísť do niečoho iného. Páčila by sa mi v strede pri plote jedna ruža na kmeni a okolo nej tri perovce. Ich veľké biele klasy ako z vaty by pekne kontrastovali s modrofialovou levanduľou. Nechám si to ešte uležať, aby som potom znovu nepresádzala. Takže uvidíme …
Písali mi niektoré z vás ešte na jar o fotky, ako sa záhon rozrastá. Bohužiaľ v množstve mailov už neviem nájsť, ktoré z vás to boli, takže dúfam, že si fotografie nájdete tu. Záhon som vysadila v máji 2015 a postupne sa dostáva do formy. Prvú zimu 2015 mi neprežili myslím dve ( ak si dobre pamätám ), ale tuhú zimu 2016 mi prežilo všetkých 25 kusov. V zadnej záhrade mám ďaľších 12 kusov a aj tie prežili zimu v pohode. Dúfam, že aj naďalej mi budú robiť radosť…