Tak sa dnes začali. Deťmi dlho očakávané prázdniny. A hoci školopovinné vnúčatá zatiaľ nemáme, rada si spomínam na tie svoje prázdniny. My sme ich netrávili pri počítačoch a mobiloch, ale behali sme vonku od rána až do tmy, preskakovali sme gumu, stavali stany z diek, hrali o hlinené guľôčky. To bolo detstvo, na ktoré si vždy rada spomínam.
Počasie sa síce dnes trochu pokazilo, ale slnka a tepla si deti iste ešte užijú dosýta. Tá trocha ochladenia dobre padne aj záhrade, aby si oddýchla od slnečného úpeku. Všetko v nej je tento rok akosi posunuté dopredu, zrejme tým, že sme miesto jari mali hneď leto. Hortenzie anabely sú už všetky v plnom kvete, obrovské hlavy niektorých z nich sa pod svojou váhou skláňajú až celkom k zemi. Paniculaty sa tiež už chystajú kvitnúť, pár z nich sa poponáhľalo a majú krásne biele hlávky, niektoré to už majú na pláne každú chvíľku. Dokonca aj ružová macrophyla, ktorá mi päť rokov nekvitla a tento rok som jej dala poslednú šancu, mi zakvitla ružovými hlávkami. Neviem čím ma tieto kvety očarili, ale ak by sa ma niekto opýtal na môj najobľúbenejší kvet, jednoznačne by to bola hortenzia – vo všetkých svojich odrodách. Ja ich proste milujem a mám ich všade, kde sa pre ne našlo čo len trochu miestečka. A ony sa mi za starostlivosť odvďačia nádhernými kvetmi, ktoré vždy pohladia dušu – či už sedím a oddychujem na terase, alebo len tak hodím očkom cez okno …
Žiadne Komentáre