Za pár dní začnem odpočítavať ôsmy rok, ako som sa upísala bábikám. Zdá sa mi, akoby to bolo iba nedávno, keď som vyrobila prvú „pokusnú“. Odvtedy som vymenila tri šijacie stroje, pokreslila kvantá papierov, vyrobila mnoho strihov, snažila som sa zdokonaľovať a hľadať v práci vždy niečo nové. Časom som sa viac začala venovať aj dreveným dekoráciám, ktoré vlastne stáli na začiatku všetkého, ale potom ich šitie odstavilo na vedľajšiu koľaj. Šijem takmer denne, niekedy s chuťou a radosťou, niekedy sa musím aj trochu pritlačiť – veď som len človek a tiež mám občas nálady a problémy. Dokonca som mala obdobie, keď som myslela, že už s tým praštím a šijací stroj nechcem ani vidieť. Vždy sa ale všetko utriaslo a bábiky mi aj naďalej robia spoločnosť. Keď mi je ťažko, alebo ma potrápia zdravotné problémy, v dielni nájdem pokoj, kľud a priestor na rozmýšľanie nad všetkým možným. Teším sa z každej novovytvorenej a ak je spokojnosť aj na strane zákazníčiek, je to energia do ďalšieho tvorenia. Dúfam, že ešte nejaký čas mi bude toto moje „piplanie“ prinášať radosť a pokoj na duši …
A pretože dnes máme zasa nepríjemný zamračený deň a ja už začínam pociťovať deficit slnečných lúčov, potešila som sa aspoň touto modrobéžovou čiernovláskou v čiernych sandálkach, s dreveným srdiečkom s nápisom „Môj domov“. Snáď poteší aj vás …
Žiadne Komentáre