… sú u mňa veľmi vzácne. A nie je to ani tak spôsobené tým, že by som si nenašla kúsok času na oddych. Skôr je to moja prenešťastná povaha, ktorá ma núti stále niečo robiť a sústavne byť v pohybe. Dnes som si však dala od rána len také ležérne tempo, trochu som na prebratie pobehala s vysavačom, poliala ráno kvety, dala variť obed a upiekla bublaninu. Len takú rýchlu, pre lenivé gazdinky. Recept mám od môjho syna, samozrejme trochu som si ho upravila podľa seba, ale takéto recepty mám na ceztýždňové pečenie najradšej. Všetko dám do jednej misy, zamiešam a mám hotové. Ku čerešňovej bublanine pohár dobrého mentového čaju a moje obľúbené básne. Hanbím sa, ale knihy hrozne zanedbávam, odkedy som začala šiť. Kedysi som čítala jednu za druhou, po nociach, každú voľnú chvíľku. Teraz som rada, ak sa mi podarí dostať sa ku knihe raz za čas. A tak dnes také oddychové retro s básňami od Váleka, ktoré sú moje najobľúbenejšie a väčšinou ich beriem do ruky, keď ma ťaží niečo na duši. A samozrejme k tomu krásne piesne od Szidi Tobias. Pri ich počúvaní máte pocit, že sú celkom určite z vášho života. Pred dvomi týždňami ma na jej koncert do lučeneckej synagógy zlanáril môj brat a hoci nakoniec on až taký nadšený z koncertu nebol, ja som si ho vychutnala. Krásne piesne, ktoré mi miestami pripomínajú šansóny Edith Piaf v prostredí synagógy – no jedinečný zážitok. Takže dnes relaxujem …
Žiadne Komentáre