Moje deti ako malé často chodievali na prázdniny ku starým mamám. Moja mama bola veriaca, každú nedeľu chodila do kostola a deň vždy končila večernou modlitbou. No a v tomto duchu sa snažila viesť aj svoje vnúčatá. Nad posteľou mali obrázok anjela, ktorý prevádza deti cez lávku ponad potok – určite ho mnohí poznáte. A aj keď sme nie vždy mali s mamou na tieto otázky rovnaký názor, Lucka už ako dospelá tento obrázok stále má, aj keď samozrejme vo vynovenej verzii. Je to spomienka na detstvo a starkú, ktorá tu už nie je. Dnes pri dokončovaní tohto veľkého bieleho anjela pre Táničku mi bolo tak trochu ľúto, že som bábiky nešila aj pred tridsiatimi rokmi, keď boli moje deti maličké. Určite by im takýto anjel stál na nočnom stolíku a ochraňoval ich, kým spia …
Ak aj vy chcete darovať niekomu takéhoto anjela, na objednávku ušijem. Je vysoký 55 cm, stojí sám a jeho cena je 59 eur spolu aj s dreveným srdiečkom, ktoré má v ruke …
Predchádzajúci Článok
Ako vánok ...
Nasledujúci Článok
Krása v dreve ukrytá ...
Žiadne Komentáre