Adam a Lujza …

Čas letí neuveriteľne rýchlo. Tento mesiac je to už 6 rokov, čo šijem moje bábiky a mne sa zdá, akoby to bolo len pár mesiacov. Musím sa usmievať pri spomienke na moje začiatky, keď sa bábiky podobali na všetko možné, len nie na bábiky. Ani šitie som nemala nejak obzvlásť v láske, práve naopak. Ak som potrebovala niečo zašiť, čakalo to odložené aj pár mesiacov, kým som sa k tomu dotlačila. A potom z čista jasna ma začali baviť bábiky. Už to nebolo šitie nasilu, ale šitie s chuťou a radosťou. Vždy, keď som vymyslela novú, nevedela som sa dočkať toho, keď moje nápady z hlavy vyjdú reálne spod šijacieho stroja. Našla som niečo, čo mi vyplnilo voľný čas a prinieslo radosť do života. Asi to driemalo niekde vnútri a naraz sa to vylúplo von, aby ma tešilo. Som za to vďačná. Myslím, že každému by malo byť dopriate robiť v živote aj veci, ktoré mu prinášajú potešenie, hoci ich objaví možno po dlhšom čase. Nedá mi nespomenúť aj moju dcéru Lucku, ktorá vždy tvrdila, že všetku kreativitu v našej rodine sme pozbierali ja so synom a pre ňu už neostalo a ona vonkoncom nie je kreatívny typ. Napriek tomu sa rozhodla, keďže ju baví varenie a fotenie, urobiť si svoj blog o varení a pred pár týždňami ho spustila. K tomu tiež treba dávka kreativity a musím povedať, že je veľmi pekne a kvalitne urobený.  Takže sme komplet taká kreatívna rodinka, len každý tvorí niečo iné.
Ale späť k mojim bábikám. Cez víkend som dokončila párik Adamka a Lujzu na želanie pre Darinku. Obidvaja sú vysokí 55 cm a ak sa páčia aj Vám, stačí napísať, rada Vám ušijem…