Najradšej mám v záhrade skoré rána. Keď ešte slnko nepáli príliš veľmi, na tráve sa ligoce rosa a vtáčiky trilkujú ostošesť. Príjemnú atmosféru rannej záhrady rýchlo objavil aj otec a kým som mu ja o šiestej pripravovala v kuchyni raňajky, on už sedel na terase aj s modlitebnou knižkou a každé ráno ma potešil vetou, že sa u nás cíti ako v raji. A nie je sám, aj mne občas ten kúsok zelene pripadá ako skutočný raj …
2 komentáre
Ľubica
21. júna 2018 o 21:50Nádherná záhrada. Je vidieť že vás to baví a máte k nej vzťah.
Jasmin
22. júna 2018 o 22:27Ďakujem Ľubka, ano, záhrada nás baví obidvoch, aj mňa aj manžela. Trávime v nej veľa času, každú voľnú chvíľu. Niekedy pracujeme, inokedy len tak lebedíme a relaxujeme, s kávičkou na terase.