Dnes zavčasu ráno to vypadalo, že deň bude podobný ako včera – zamračený a nevľúdny. Slniečko si to však napokon rozmyslelo a horko-ťažko sa vyškrabalo spoza veľkého oblaku. To ma teší, pretože svet je hneď krajší, aj keď je už za oknami o poznanie chladnejšie. Cez okno to ale ešte stále vypadá na leto a mne sa s ním nechce lúčiť. Viem, že jeseň je krásna svojimi farbami a premenlivosťou, ale u mňa je to asi najmenej obľúbené ročné obdobie. Záhrada pomaly stráca svoju pestrosť, ktorú jej dávali farbami letničky a kvitnúce trvalky a to sťahovanie veľkých črepníkov z terás dovnútra mi naháňa strach. Vždy si pritom spomeniem na moje deti v Španielsku a závidím im, že oni toto robiť nemusia, kvety majú na terasách celoročne a nič im nepomrzne. Tak ale zasa aj taká slovenská zima a sneh majú svoje čaro.
Dnes hneď zrána som dokončila ďalšiu sadu drevených domčekov na želanie, tentokrát v kombinácii farieb biela – šedá – ružová. Po včerajšom drevenočiernom tvorení trochu oživenia. No a znovu aj šedomodrá anjelka, tentokrát na želanie pre Janku…
Žiadne Komentáre