Záhrada

Som dedinčanka …

Každá duša, rovnako ako rieka, či rastlina potrebuje čosi ako dážď: nádej, vieru, dôvod na život.
Keď ich nemá, všetko v tej duši umiera, i keď telo ešte prežíva. A ľudia budú môcť hovoriť: ,,V tomto tele kedysi býval človek.“ ….  Paulo Coelho – Piata hora.

Mám rada nedeľné rána. Vyšuchtám sa z postele. Nikam sa neponáhľame. V kuchyni už rozvoniava káva a môj mätový čaj – manžel nevie dlho spať. Len tak v pyžamách si sadneme na terasu a sledujeme, ako na lúku za záhradami vychádzajú susedove ovečky a koník. Práve prileteli aj bociany a močia si nohy v rannej rose. V stromoch trilkujú vtáci, všetko je svieže a plné života. Kvety sa svojimi vôňami chvália jeden pred druhým a po raňajky si na ruže prileteli aj včely. Sledujem všetku túto nádheru a v duchu si želám, aby som vždy mala dosť energie a síl, aby som nikdy nebola nútená opustiť túto moju oázu a vymeniť ju za nejaké betónové sídlisko. Toto všetko je totiž dážď pre moju dušu. Mám rada život na dedine. Som proste dedinčanka …
Prajem aj každému z vás, aby si našiel to svoje, čo mu prináša radosť, napĺňa bytie a dáva životu zmysel. Ten svoj dážď pre dušu. Nech je to už čokoľvek, ale nech to robí vašu dušu sviežou a plnou života, tak ako dážď záhradu … Peknú nedeľu všetkým…

Možno sa bude páčiť

4 komentáre

  • Odpovedať
    Heluš
    12. júna 2016 o 18:16

    tá žltá šípová ruža je nádherná a vlastne všetky kvety sú prekrásne

    • Odpovedať
      Jasmin
      12. júna 2016 o 20:41

      Ďakujem Helenka, s ružami som na nejaký čas prestala, lebo sa mi nedarili. Vlani som neodolala a znovu som si niekoľko objednala a som rada. Zatiaľ sú všetky v pohode a robia mi radosť 🙂

  • Odpovedať
    Katarína z Tuhára
    13. júna 2016 o 14:17

    pani Jarka, je to všetko krásne a to vaše písanie, môžte písať aj knihy, ja sa vždy teším na niečo nové od Vás, …..aj pre mňa je moj dvor/hoc nie je veľký a taký krásny ako váš/ a kvety ako dážd na moju dušu a niečím podobným pre mňa je aj Váš blog……dakujem Vám

    • Odpovedať
      Jasmin
      13. júna 2016 o 15:43

      Ďakujem Katka. Každý z nás si musí nájsť niečo, čo ho v živote teší, ináč by sme len tak plávali dňami bez zmyslu. A zvlášť, keď dospejú deti a odídu z domu do svojich vlastných domácností, má človek zrazu pocit, že mu niečo chýba. Ostane voľné aj miesto aj čas a to je presne ten okamih, keď sa môžeme začať venovať sebe a svojim koníčkom, na ktoré sme nemali čas, keď boli deti malé. S novými vecami príde do života aj nová energia a pozitívne myslenie.

Napíšte Komentár